reklama

Ona IV.

Rád hrám na gitaru. Aj si rád zapálim cigaretku a čo-to popijem popri hraní, teda tom mojom brnkaní.. Drsno sa pohrávam s jej strunami ako víchor. Zaobchádzam s týmto úchvatným hudobným nástrojom tvrdo dovtedy, kým spolu nezahráme tie správne tóny. K žene mám však iný prístup..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu
(zdroj: net)

Ak ide o ženu, opatrujem si ju ako v bavlnke. Žena je nežné stvorenie. Obdivujem ju. Mám vo zvyku dvoriť dievčine podľa možností štíhlej a vysokého vzrastu. Hoci ja sám mám už menší pivný sval. Som však naň hrdý, stál ma dosť peňazí a chcelo to dlhoročný tréning. Zvláštne? Možno áno, ale mne je to jedno. Mám vo veciach jasno. Pokiaľ sa niekomu nepáči život aký vediem, je to jeho problém, nie môj. No, ale aby som nezamotal..

Moji rodičia sú ľudia, kotrí majú iba mňa, a tým pádom ma majú najradšej na svete. Nie, že by som tým nebol nadšený, ale občas to človeku poriadne lezie na nervy. To, že som jedináčik má svoju výhodu, ale samozrejme, aj nevýhodu. Tak, výhoda je v tom, že mám všetko, po čom túžim a nemusím sa s tým s nikým iným deliť. Nevýhoda je, teda skôr bola, len jedna jediná, a to - nemal som sa v detstve s kým hrať. Bratancov a sesternice som nemal a doteraz nemám. V škôlke i v škole som bol vždy samotár. Jednoducho ma nebavilo hrať sa s deťmi. Ani s učiteľkami, ale len preto, že nechceli ony. Áno, ženy sa mi páčili už od malička. Teda staršie ženy, aby som bol presný. Lenže jedného dňa..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

..som stretol, dá sa povedať ženu svojich snov. Nikdy predtým som neveril, že sa mi niečo podobné niekedy v živote prihodí. A stalo sa tak pred pár rokmi. Proste som šiel z roboty na pivo, sám ako obvykle, a stretol som ju. Zrazili sme sa na rohu 2 križujúcich sa ulíc. Poviete si, že to bolo určite veľmi romatické, ale v tej chvíli veru nebolo. Po silnom náraze do hlavy som zhruba 5 minút počúval nadávky rôzneho typu a stupňa. V tej chvíli, nevediac prečo, začal som sa neuveriteľne nahlas smiať. Tá slečna sa na mňa zadívala, naprahla sa a z celej sily som dostal do nosa. Vraj čo sa smejem ako idiot. Odpovedal som pravdivo, že neviem. To ju však napálilo ešte väčšmi a vrazila mi svoju nežnú, avšak poriadne silnú ruku, do ľavého líca. Ostal som pred ňou stáť ako obarený a spýtavo som jej hľadel striedavo na ruku, striedavo do očí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A vtedy sa to stalo! Ako som tak na tú mladú a drzú slečnu nechápavo civel, vyhŕklo mi z úst : "Dáme panáka?" Dodnes nerozumiem môjmu nezmyselnému počinu. Ale zároveň som rád, že som tak učinil. Ona, akoby automaticky, súhlasila. Obaja sme tam ešte chvíľu stáli, dívali sa na seba ako teľce, a potom odkráčali každý svojím smerom.

Ako tak dopíjam druhé pivo, napadlo mi : "Jéjdanenky, veď ona súhlasila a ja som odišiel!" Nikdy predtým sa mi totiž nestalo nič podobné. Myslím tým, že nikdy predtým moje pozvanie kamkoľvek žiadne dievča neprijalo. Ale táto žienka povedala "áno" a mne to akoby ušlo. Proste som tomu neuveril. No teda! Čo teraz? Teraz som to totálne pokašľal! Karhám sa o 106, ale čo mi to pomôže? Musím konať. Ale čo robiť v takejto situácii? Už si neobjednávam ďalšie pivo, rýchlo zaplatím a.. A Čo? Pôjdem ju hľadať? Je to bláznivý nápad, veľmi bláznivý. No a? Snáď si môžem v mojom veku dovoliť spáchať nejaké bláznovstvo. Vlastne som ešte nikdy v živote neurobil nič čo sa vymyká normálu. Tak idem na to..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vychádzam z baru. Smerujem k osudnému rohu. Ale moja slečna tam už nestojí, veď čo som čakal, však? Možno som naivný, ale slepo verím v to, že ju nájdem. Veď toto mesto nie je až tak veľké ako sa tvári. Idem, idem, prechádzam sa. Moje kroky smerujú všade kam sa dá. Zrýchľujem tempo, sem-tam pobehnem. Po chrbte mi steká pot. O chvíľu som už celkom zadýchaný, pot mi steká po tele. No fasa! Znova prechladnem. To som potreboval, do kelu! Ale v tej istej sekunde si spomeniem, kam sa to vlastne ponáhľam.. Za mojou neznámou možnodúfamláskou.

Brázdim mestom, nočnými ulicami, ako blázon. Áno, určite som sa musel zblázniť. Zastavím sa v Mc Donald´s, cestou som vyhladol. A v tom ju zazriem! Sedí oproti nejakému vyziabnutému chalanovi a tvári sa zasnene, vôbec nepočúva jeho srdcervúci výklad. Nevtuším, o čom sa bavia. Len sa snažím čo-to vyčítať z ich tvárí. Teda z jeho, len on rozpráva. Je jasné, že ho niečo trápi a to niečo je jej vzťah k nemu. Nesiem tácku s hranolkami a zadumane pozerám pod nohy. Zdvíham hlavu, že sa poobzerám po nejakom voľnom mieste na sedenie. A.. Áááu! Znova sme sa zrazili, asi sa chystala na toaletu. Síce mi zas vynadala a počastovala ma rôznymi výrazmi, ale ja som sa na ňu len milo usmieval a pozoroval jej rozhorčený výraz v tvári. "Poď ku mne," - vravím jej - "uvoľníme naše napätie." Pozerá na mňa ako bacil do lekárne a..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A prichádza jej spoločník s vyčítavými vetami a narážkami, ktoré už nevnímame a odchádzame preč. Teda ku mne, dúfam. "Poď, bývam neďaleko." - Pripomínam sa znova. "Čo nevidíš, že idem?!" - Schladila ma. Ale srdce mám roztopené ako sneh na jar. A podarilo sa mi roztopiť aj to jej.. :))

Lucia Mikušová

Lucia Mikušová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veselá bláznivá Žirafa, ktorá miluje život :) P.S. : Tough is not enough! Zoznam autorových rubrík:  ONA..VÝLEVKAMIXSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu